Gumkáči :-)

             Noc z piatka na sobotu mala kricí názov „Babinec“. Na zastávke sa totižto ku mne a Naty pridalo 5 včielok. V autobuse nás už čakal jediný chlap, náš kuchár. Veru, Tomášovi nebolo všetko jedno, keď videl, čo ho čaká ;-) Odviezli sme sa teda do Soblahova. Modré svetlo v autobuse a hodinová cesta vo svetle bateriek boli veľkou predzvesťou niečoho zvláštneho.
           
            Dorazili sme na chatu. Ani sme si nestihli oddýchnuť, keď z nej vyšla slečna v okuliaroch, plášti a kopou papierov v rukách. Vraj sme sa ocitli vo VCVA (Výskumné centrum pre vesmírne anomálie). Pobrali sme sa do vnútra, kde budúci kozmonauti absolvovali prehliadku celého objektu. Dostali podrobné informácie, prečítali si  vedeckú nástenku a boli povolané do jedálne. Tam už na ne čakali ďalší ľudia v plášťoch. Mária Konvalinková, Alexandra Fialkokravatová  a Dimitrij Orešenko. Budúci kozmonauti absolvovali vstupnú prehliadku. Všetci prešli na výbornú, mohli sme teda prejsť k večeri.
            Dobre napapané a unavené z výstupu sa naše kozmonautky uložili do postelí. Po rozprávke sa ešte dlho ozívali diskusie. Či už vedecké od krbu, alebo zvedavé z izieb.
 
           
            Ráno nás čakal prvá fáza výcviku. Vybehli sme von a skúšali si, aké to je chodiť po Mesiaci, zapichovať vlajku, utekať pred mimozemšťanom a prenášať nájdené vzorky. Keď sme pribehli ku chate, čakala nás skvelá správa. Dimitrij vyrobil beztiažové chleby! Fázu jedna sme teda ukončili naháňaním poletujúcich raňajok. Jediné čo po nich zostalo, boli šnúrky na zábradlí a kopa džemu okolo úst. ;-)
            Tesne pred začiatkom druhej fázy sa k nám pridali ďalší dvaja adepti a jedna vedkyňa. Sedmička teda dostala za úlohu predstaviť si ako asi vyzerá mimozemšťan. Hneď potom nasledovala prednáška vedcov, ktorí nakreslili mimozemšťanov tak, ako si ich pamätali. Popri štúdiu prebiehalo skúšanie nového typu helmy. Rozhodli sme sa ešte uviesť jeden krátky výcvik. Deti si vyskúšali, aké je to pracovať v skafandri. Veru, ukrojiť si čokoládu s príborom a v rukaviciach, nie je práve najľahšie.
            Po obede a krátkom voľne sme dostali hlásenie, že v okolí centra sa objavil neznámy objekt! Vybrali sme sa na vrchol zjazdovky. Keď sme sa hore vybrali po šípkach, dostali sme telefonát s upresnenou informáciou. Vraj sa teleso nachádza v strede zjazdovky. No čo. Hundranie sme zastavili olovrantom a pokračovali sme v hľadaní. Odrazu sa uprostred zjazdovky utvorila veľká kopa detí. „Tu je to! Našli sme to!“ Opatrne sme neznáme teleso naložili do tašky a vrátili sme sa do centra. Tam nás už čakali piati Morskí vlci, spolu s Tete a Majom. Fázu dva sme dokončili tým, že sme si precvičli naše pamäťové schopnosti. Deti sa pokúšali prekresliť obrázok systémom: jeden ho vidí a ukazuje druhému, ten rozpráva tretiemu, ktorý kreslí so zaviazanými očami.
            A prišla najdôležitejšia časť. Náuka o planétach. Vyskúšali sme si ako veľmi oblečení musia chodiť Pluťania a aké ťažké to majú obyvatelia Marsu s donášaním vody. Ocitli sme sa aj v budúcnosti našej planéty a vymýšľali spôsoby dopravy. Tiež sme sa presvedčili, že by sme zvládli prekrútenú Venušu a dokonca by sme sa aj dokázali pohybovať po horúcom Marse.  Náš intergalaktický výlet prerušila kontrola „zhora“. Navštivili nás Marek s Jurom, hlavní kontrolóry čistoty. Prebehli po izbách a na tvárach bolo vidieť trochu sklamania, že nemali čo vyčítať.
            VCVA sa pomaly ukladalo k spánku, keď prišlo hlásenie: „Stroskotali tu mimozemšťania!“. Vraj treba pozbierať súčiastky a dať si pozor, aby nikto nič nepovedal. Pokiaľ budú všetci ticho, mimozemšťania si nikoho nevšimnú. Pod rúškom tmy sa teda budúci kozmonauti plížili okolo zvláštne chodiacich a kývajúcich sa bytostí. Svedkovia potvrdili, že vydávali zvuky ako kurence. :-)
            Po tejto udalosti sa už neobjavili žiadny návštevníci. Deti sa uložili na spánok a vedci skúmali poobedňajší nález. Vysvitlo, že to bol takmer nevyčerpateľný zdroj energie, ktorý centrum určite veľmi dobre využije.
           
           
            V nedeľu sme sa pobalili, upratali celú chatu a z detí sa stali vážení kozmonauti. Na potvrdenie tohto titulu slúži odborka, ktorú každý dostal. Posledné voľné chvíle sme trávili povaľovaním sa a česaním kuchára. :D
 
            Ďakujem všetkým za účasť! Veľmi sme sa zabavili. Dúfam, že aj naši malí kozmonauti. A na záver jedno malé poučenie. Keď začujete „pomocná noha“, utekajte kade ľahšie! Nie je práve ľahké striasť deti zo svojich nôh. :-)
 
Chcem sa ešte menovite poďakovať:
 
Naty za to, že tam bola a pomohla vo všetkom čo mi len na očiach videla.
 
Pipine a Táni za celú realizáciu a pozíciu šedých eminencií.
 
Tomášovi za trpezlivosť s mojimi babami a za to, že nás nenechal o hlade.
 
Ate, že prišla a pomohla s čím mohla.
 
Tete za to, že priviedla Morských vlkov.
 
Majovi za jeho skvelý prístup a opakovanú vetu: „Romča, povedz mi čo mám robiť. Daj mi nejakú úlohu.“
 
Marekovi a Jurovi, že vôbec prišli.
 
Návštevám, že nám to tam ešte viac oživili.
 
Rodičom, že s nami deti pustili.